Prechod na navigáciu Hlavné menu

História obce

Vznik obce a pôvod názvu

Podľa odbornej historickej literatúry a prameňov územie, kde sa obec nachádza, nebolo trvale osídlené ešte ani koncom 15. storočia. Avšak stopy prvých ľudských osád sa našli z obdobia doby bronzovej v katastri obce Suché Brezovo, aj v jej okolí, v Turom Poli, Hornej Strehovej, Horných Strhároch (pilinská a lužická kultúra). Najnovší archeologický výskum, vedený dr. Zoltánom Drenkom od r. 1972 v Dolných Strhároch a Koprovnici dokladá osídlenie susediacich lokalít v období Veľkej Moravy a ranného stredoveku slovenským obyvateľstvom. Obec Suché Bezovo spomínajú prvé písomné pramene r. 1573 pod názvom Brezowa (Vlastivedný slovník obci na Slovensku, III. zv., s. 106). Podľa starších lexikónov a historických prác prvé písomné pramene sú o obci od r. 1571, až okolo roku 1808 sa označuje názvom Suché Brezovo. Pomaďarčený názov obce v 19. a začiatkom 20. storočia mal viac podôb: okolo roku 1008 Száraz-Drezó, 1863-1902 Szárazbrezó, 1907-1913 Száraznyirjes. V roku 1920 slovenský Suchô Brezovo, od roku 1927 Suché Brezov.

Pôvodný názov je nepochybne slovenského pôvodu, ktorý usadlosti dali jej prví obyvatelia. Breza, Brezany, Breziny, Brezová a ďalšie obmeny toho istého sémantického základu napovedajú, že v lokalite boli prevažne brezové lesy. Prívlastok "SUCHÉ" získala obec neskôr podľa charakteristického znaku, ktorým bol veľký nedostatok vody. Obec totiž nepostavili jej prví obyvatelia pri potoku, ale na horami chránenom území, keď hľadali únik z dosahu plieniacich tureckých vojsk. Viaceré pramene uvádzajú, že sa na týchto miestach usadili pôvodní obyvatelia obce Koprovnica, ktorú Turci vyplienili a zničili v 16. storočí. Predpokladáme, že sečiansky sandžak vymáhal od tunajších obyvateľov dane, podobne ako od ďalších viac ako 50 obci Novohradu a obyvatelia ani tu neboli v bezpečí. Začiatkom 17. storočia Turci napadli obec Brezovo, vypálili 9 domov, 19 stodôl a odohnali aj dobytok. Okolo roku 1680 bola obec Suché Brezovo znova zaľudnená.

Z archívnych prameňov konkrétne údaje o minulosti obce a jej obyvateľov bolo možné spracovať od začiatku tohto storočia, hlbší výskum si vyžaduje veľa času a bádania, keďže sa z činnosti obecných orgánov nezachovali súvislé písomné dokumenty. V archíve Novohradskej župy (v Maďarsku) sme našli nateraz aspoň obecnú pečať, pochádzajúcu z 18. storočia. Je originálna, jedinečná, líši sa od v tom čase používaných pečatí novohradských dedín heraldickým vyjadrením charakteru obce, zamestnania obyvateľstva. Kým prevažná časť obecných pečatí, na vyjadrenie symboliky poľnohospodárstva má pracovné nástroje (zväčša lemeš, čer1eslo - súčasti pluhu), neznámy autor pečatidla obce Suché Brezovo, vyryl v strede pečatného poľa postavu muža – roľníka, ktorý pravou rukou pridržiava na pleci motyku  alebo podobné náradie. Možno chcel vyjadriť ťažký spôsob získavania a rozširovania úrodnej pôdy pôvodných obyvateľov usadlostí klčovaním lesov. Naľavo v poli pečate je písmeno "S" chybne vyryté (obrátene, naopak) a vpravo veľké písmeno"B", iniciálky názvu obce Suché Brezovo. Pečať pochádza z obdobia r. 1799-1829. Predpokladáme, že bola vyhotovená podstatne prv. 
 


 


Úvodná stránka