Prechod na navigáciu Hlavné menu

Naše obyvateľstvo

Počet obyvateľov

Prvé súpisy uvádzajú v r. 1715 v Suchom Brezove 15 a v r. 1720 už len 12 poddanských usadlosti, slovenských rodín, ktoré patrili modrokamenským Balašovcom a časť vlastnila zemepanská rodina Zičiovcov a Forgáčovcov z Divína. V roku 1828 mala obec 455 obyvateľov a 32 domov, v roku 1869 368 obyvateľov, r. 1880 357, 1890 342. Úbytok obyvateľstva bol pravdepodobne spôsobený epidémiami cholery (poslednou v r. 1873), ale aj migráciou a sťahovaním, resp. útekmi poddaných po vyhnaní Turkov na vyľudnené majetky v južných, úrodnejších miestach krajiny. V roku 1900 malo Suché Brezovo 321 obyvateľov, bývajúcich v 64 domoch. Patrilo k menším obciam v Novohrade. V nasledujúcom období sa počet obyvateľstva v obci ďalej znižoval: r. 1910 na 305, 1921 295, 1930 289, 1940 282, 1948 231. V roku 1961 bolo v obci 235 trvalo žijúcich ľudí, v roku 1970 už iba 201, 1980 168 a počet obyvateľov obce stále klesal! Pri poslednom sčítaní obyvateľov r. 1991 žilo v Suchom. Brezovo 135 osôb, z toho 70 žien. V obci je už len 42 domov trvalo obývaných, 19 neobývaných a 6 používaných na rekreačné účely. Priemerný vek domov je 61,4 roka. Mladé rodiny sa z obce sťahovali za prácou a lepšími podmienkami do miest.

Poloha, katastrálne názvy

Suché Brezovo

Od Veľkého Krtíša je obec vzdialená 18 km. Najbližšie obce Veľký Lom 7 km, Dolné Strháre 8 km, Pôtor 10 km, Senné 10 km. Obec leží v nadmorskej výške 410 m, vzdialená od rieky 
asi 1 km. Nadmorská výška chotára je v rozmedzí 250-530 m. Chotár je vrchovina, ktorá vznikla sopečnou činnosťou, s hlbokými dolinami. Strmé úbočia dolín sú porastené hustými dubovými a bukovými lesmi. V 19. a 20. storočí boli zalesňované agátovým porastom (napr. v roku 1937 vysadili urbárnici niekoľko 
tisíc agátových sadeníc na Ježove). 
Pôvodný kataster mal rozlohu 1116 ha. Väčšiu jeho časť tvorili pasienky 317 ha a lesy 344 ha. 115 ha lúk, 273 ha ornej pôdy a 16 ha záhrad po pozemkových reformách a vyvlastnení veľkostatkov užívali miestni roľníci. Zvyšok rozlohy katastra 51 ha bola neplodná pôda. Z celkovej výmery lesov 270 ha bolo v správe štátu a vojenských lesov. Posledné štatistické zistenia z roku 1991 udávajú plochu katastra obce 1148 ha. Polohou a klimatickými podmienkami patri obec k tzv. podhorským, s chladnejšou klímou.) 
Z chotárnych názvov staršie pomenovania pripomínajú pôvodných užívateľov, ako napr. Kňazovo, Frčkovo, Petrove dielce. Podľa ďalších - Za vršok, Za dub, Zory, Suchý drieň, Háj, Breziny, Dieliky, Volovište, Ježovo, Macocha, Chrastiečka, Tabla, Lonec - možno identifikovať polohu, pôvodné kultúry alebo hľadať iné vysvetlenie pomenovania. 

Zamestnanie obyvateľstva

Pôvodní obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj v súčasnosti. Celoobecné JRD založili 25.1.1959. V obci bol rozšírený chov ošípaných, hovädzieho dobytka a koní, ktorý však upadol okolo roku 1936. Len väčší gazdovia v dedine mali už len 3 páry koni. Ako ťažné zvieratá pri práci v poľnohospodárstve a v lesoch používali voly. Drsnejšie klimatické podmienky mali vplyv na výber plodín pestovaných tunajšími roľníkmi. Najlepšie sa tu darilo pšenici, z obilnín sa pestovala aj raž, ovos. Z ostatných plodín vo väčšom červená ďatelina a lucerna, zemiaky a strukoviny, z ktorých dnes už mnohé ani nepoznáme (napríklad slovenka tzv. bagovec, podobá sa hrachu, je vynikajúcej chuti). Napriek polohe, v obci bolo rozšírené aj vinohradníctvo. Okolo roku 1937 roľníci rozširovali vinice, sadili odrody "delavar" a "nova". V obci, aj v chotári pestovali veľa ovocnch stromov rôznych druhov. Nedarilo sa pestovanie plodín náročných na vlahu a teplo. Napríklad kapusty, ktorú museli obyvatelia Suchého Brezovo pred zimou prinášať z trhov v Modrom Kameni, často po neschodných cestách vo vreciach a košoch, pešo na chrbtoch. Podobne aj ostatné plodiny a tovar potrebný k životu, ktorý nebolo možné po domácky vyrobiť. 


 


Úvodná stránka