Prechod na navigáciu Hlavné menu

Obdobie svetových vojen

Obdobie po SNP

Už prvá svetová vojna priniesla obyvateľom Suchého Brezova veľa utrpenia. V rokoch 1914-1918 dostalo 66 mužov povolávacie rozkazy, z mnohých rodín otec, aj syn. K rodným sa nevrátili deviati: Pavel Labát-Kutejský, Ján Backa-Šulan, Pavel Kutej, Ján Kutej, Pavel Šúlan, Ján Mrva-Petrus, Ján Petrovič, Martin Šustek, Ján Révaj. Do zajatia na ďalekých frontoch sa dostali dvanásti a zranenia s trvalými následkami malo sedem chlapov, ktorí museli bojovať za im cudzie záujmy. Od hrôz svetového požiaru neprešlo ani dvadsať rokov a ďalší sa približoval. Ľudia už od januára, keď sa 25. objavila na oblohe polárna žiara, s obavami sledovali vývoj v Nemecku. ll. marca 1938 zase zvláštny prírodný úkaz, oblak, ktorý svietil, od poobedia až do západu sa zdalo, že na oblohe sú dve slnká. Ľud dával tento nevysvetliteľný jav do súvislosti už s konkrétnou udalosťou, obsadením Rakúska. Od marca 1933 skutočné udalosti mali rýchly priebeh. Najprv mobilizácie na ochranu republiky. 24. septembra 1938 odišlo 24 mužov k vojsku, z ďalších nevojakov muselo rekvirovať kone a 20 mužov nastúpiť na práce k zákopom pri Dolnej Strehovej. Vrátili sa koncom novembra 1938 roztrpčení nad stratou územia, v Mníchove a vo Viedni sa delilo Slovensko cudzím. 14. marca 1939 z toho, čo zostalo, vznikla Slovenská republika. Národný štát, i napriek okolnostiam za ktorých sa konštituoval, ľud vítal a jeho vznik oslavoval. Preto vďačne dával aj z mála svojho bohatstva na zlatý poklad republiky. V Suchom Brezove sa zbierka konala 26.10.1939. 

Ďalší vývoj hol v podstate pokojný až do júna 1941, keď po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom, narukovali do slovenskej armády bojaschopní muži. Z obce na východný front pri Kaukaze sa dostali štyria. Z vojnového ťaženia sa šťastne vrátili domov, ľudia žili všednými starosťami. No už v roku 1943 sa vojnové pomery začali prejavovať veľkou drahotou a nedostatkom životne dôležitých potrieb. Nádejný hospodársky rozvoj spôsobený v počiatkoch samostatného štátu vojnovou konjunktúrou sa zastavil. Len niektorí roľníci mohli do konca r. 1943 po opravovať a zrenovovať domy. Pavel Kršňa-Hudec postavil prvý poschodový dom, viacerí väčší gazdovia namiesto hlinenej podlahy robili hygienickejšie drevené dlážky, zväčšovali obloky. Ohec sa usilovala o stavbu cesty do Dolných Strhár, ale od štátu už nezískala podporu na nákladný projekt. Podohne ako štát, aj obyvatelia v dôsledku vojny chudobneli. Od roku 1942 museli na verejné zásobovanie odovzdávať predpísané množstvo obilia, k mláťačkám chodili dozorovať osobitní komisár.

Úroda obilia, pšenice a raži bola nižšia ako po iné roky. Polia, po odvodoch mužov k armáde osireli a ostávali sčasti neobrobené.

SNP Suché Brezovo

Obdobie po SNP

Po vypuknutí Slovenského národného povstania do povstaleckej armády narukovalo 17 mužov. V jeseni 1944 sa obec stala strediskom partizánskeho odporu. V Suchom Brezove sídlil od polovice novembra 1944 štáb partizánov Pionierskeho oddielu gen. Svobodu l. partizánskej brigády gen. Štefánika. 

Partizáni, ktorých počtom bolo okolo 100 mužov prepadávali v priestore medzi Krupinou, Modrým Kameňom a Dolnou Strehovou jednotky nemeckej armády, organizovali prieskumnú a spravodajskú službu pre sovietske vojenské velenie. V Suchom Brezove boli ubytovaní v škole a v súkromných domoch, v obci a v jej okolí vybudovali bunkre. Veliteľom skupiny bol poručík Ivan Chvostikov, jeho zástupcom poručík Štefan Procházka, komisárom oddielu Filip Suchý a ppor. Nikolaj Chmelnický. Časť príslušníkov partizánskej skupiny v Suchom Brezove Obyvatelia Brezova a okolitých obcí pomáhali zásobovať partizánov, spolupracovali s nimi viacerí občania. Pomáhali najmä v obciach od septembra 1944 zakladané revolučné národné výbory. I keď sa usilovali neohroziť civilné obyvateľstvo, na území po pri chode fašistických vojsk došlo k viacerým tragickým prípadom, aj k popravám (v Závade, Haliči). Pretože sa zásoby streliva zmenšovali, územie obsadzovalo ustupujúce nemecké vojsko, partizáni sa rozhodli prebojovať k Sovietskej armáde cez frontovú líniu a 26. decembra 1944 odišli zo Suchého Brezova. Suché Brezovo obsadili fašistické vojská 16. januára 1945. 

Po obsadení obce, ktorá bola označená za "partizánske hniezdo", chystali Nemci obyvateľom Brezova odplatu. Občania museli nastúpiť na kopanie zákopov, niektoré pramene tvrdia, že to mali byť dva masové hroby pre popravy. Nachádzali sa v záhrade bývalého hostinca. Len pre rýchly postup útočiacich vojsk Sovietskej armády, ktorá sa priblížila k obci, sa nemecké vojsko stiahlo do priestoru na Oremovom Laze. Sovietska armáda obsadila obec 30. januára 1945. Pred ústupom Nemci z dediny odvliekli všetkých mužov vo veku do 45 rokov, bývalých účastníkov povstania. Nikto nevedel čo ich čaká. Bezprostredne pred oslobodením Suchého Brezova sa 22 mužov dostalo do zajateckého transportu z ktorého sa len niekoľkým podarilo utiecť a vrátiť domov. Až po vojne, v lete 1945 sa domov z fašistických zajateckých táborov vrátili telesne i duševne týraní Ondrej Kršňa, Pavel Králik, Martin Murín, Pavel Mrva. 

Pri oslobodzovaní obce zahynuli 4 vojaci Sovietskej a 4 Rumunskej armády, v roku 1945 boli pochovaní na spoločných cintorínoch vo Zvolene. Vojnový požiar nad obcou prešiel s veľkým šťastím bez obeti na životoch. Ti, čo prežili hrôzy vojny, chvíle strachu a obáv o seba a svojich blízkych, nezabudli. K pamätníku Povstania budú klásť kvety za všetky nevinné obete Druhej svetovej vojny, za utrpenie a bolesť spôsobenú tejto krajine a jej obyvateľom, ktorí na nikoho, kto prišiel s dobrými úmyslami, nezdvihli zbraň
 

 


 


Úvodná stránka