Prechod na navigáciu Hlavné menu

Osobnosti obce

Koloman Banšel

Evanjelický farár vo Veľkom Lome 1875-1876
spisovateľ, publicista

Narodil sa 26.8.1850 v Točnici pri Lučenci v rodine, učiteľa Jána Jaroslava Banšela. Po štúdiách na gymnáziách v Lučenci, Banskej Štiavnici a v Revúcej, teológie v Prešove a Bazileji, začas pôsobiť ako vychovávateľ, v r. 1873-1874 redaktor Slovenských národných novín v Budapešti. Od roku 1875 pôsobil vo Veľkom Lome, odkiaľ r. 1876 odišiel do Haškovej. Už počas štúdií prejavil literárne a publicistické schopnosti a spolu s Pavlom Országhom (Hviezdoslavom) r. 1871 vydali almanach Napred, ktorý signalizoval nástup novej slovenskej básnickej generácie. Koloman Ban§el bol autorom viacerých básni (výber Túhy mladosti vyšiel r. 1886), historickej novely Atalanta , literárno-kritických a proti maďarizácii zameraných článkov. Písal pod pseudonymom Haškovský, Hejulim, Peketelný. Jeho ľudský a básnický osud ostal nenaplnený. V roku 1880 duševne ochorel, po liečení vo Viedni žil v Lučenci, kde 27.3. 1887 chorý a nešťastný básnik spáchal samovraždu.

Andrej Bodický

evanjelický farár v Sennom 1868-1888
publicista

Do časopisov Obzor a Pešťbudínske vedomosti posielal príspevky, ktorými reagoval na spoločenské a politické pomery. Udržiaval kontakty s A.H. Škultétym, synovcami Michalom a Samuelom a ď. predstaviteľmi slovenského národného života, kultúry a sám v tomto smere pôsobil. Zomrel 29.10.1888 v Sennom, kde je aj pochovaný. 

Michal Bodický

evanjelický kaplán v Sennom 1875-1878
pedagóg, literát, publicista

Narodil sa 25.9.1852 v Španej Doline. Otec Samuel bol remeselnik-obuvnik, od roku 1858 učiteľ v Červeňanoch (Vereš), malej obci v Novohrade (teraz okres V. Krtíš). Tam začali chodiť do školy aj synovia Samuel a Michal. Michal v roku 1864 pokračoval v ďalšom štúdiu na gymnáziách v Revúcej, Lučenci a od 1872 sa pripravoval na kňazské povolanie vo Viedni a Ergenlande. Otec mal veľké starosti s nákladmi na vzdelávanie synov, pomáhal mu brat Andrej, evanjelický farár v Sennom čo dosvedčujú listy písané do Revúcej riaditeľovi Prvého slovenského gymnázia A.H. Škultétymu. Po skončení štúdii r. 1875 išiel Michal na tri roky za kaplána k strýkovi do Senného. Od r. 1878 za kňaza do Pondelka a potom do Krajného. V rokoch 1920-1930 schopného teológa zavolali do Bratislavy, kde prednášal na Slovenskej evanj. bohosloveckej fakulte. Zomrel v Bratislave 23.12.1935. Michal Bodický publikoval vo viacerých časopisoch veľa príspevkov, kázne, úvahy, národnobuditeľské články, biografické práce o významných dejateľoch a slovenskýchsspisovateľoch. Je autorom krátkych próz a prekladal aj z nemčiny. Spolu s A.H.Škultétym sa podielal na spracovaní "Pamäti Prvého slovenského gymnázia a učiteľského semeniska vo Veľkej Revúcej" (vyd. 1889). Napísal tiež "Rozpomienky a pamäti", vlastné spomienky na štyridsaťročné pôsobenie v službách ev. cirkvi. 

Samuel Bodický

evanjelický kaplán 1872-1874 a farár 1889-19l9 v Sennom 
spisovateľ, publicista 

Starší brat predošlého. Narodil sa 9.10.1850 v Španej Doline. Do školy začal chodiť u otca v Červeňanoch, na gymnáziách v Lučenci, Banskej Bystrici a v Revúcej. Teológiu vyštudovalval vo Viedni. Tiež bol najprv kaplánom u strýka Andreja v Sennom, od roku 1874 pôsobil ako kňaz v Ozdine. Po smrti Andreja Bodického prišiel v roku 1889 na faru do Senného, kde pôsobil dvadsať rokov až do svojej smrti 22.8.1919. Samuel Bodický je známy ako autor mnohých poviedok, napr. otcova kliatba, Žena dvoch mužov, Z mŕtvych, starý mládenec, Zaľúbenci a i., noviel a iných žánrovo príbuzných diel. Patril však predovšetkým k najvýznamnejším slovenským prekladateľom svetových klasikov. Preložil Puškinove diela Eugen Onegin, Poltava, Kaukazský jazdec. Prekladal aj z maďarčiny a angličtiny. Publikoval literárno-historické portréty velikánov ruskej literatúry Puškina, Lermontova, Gogoľa, Krylova, Ševčenka. V rôznych časopisoch uverejňoval okrem svojich literárnych prác aj príspevky národnobuditeľského významu. Spomienkou na spisovateľa je v Sennom v roku 1969 odhalená pamätná tabula na budove evanjelickej fary.

Ján Dérer

evanjelický farár vo Veľkom Lome 1876-1904
pedagóg, publicista

Je jedným z veľkých mužov v slovenskej histórii, ktorý v časoch najväčšieho maďarizačného útlaku obetavo odovzdávali všetky svoje sily do služieb národa. Pochádzal z Turca, kde sa narodil v Slovenskom Pravne 1.10.1847. Teológiu študoval v Prešove a Bazileji. V roku 1872 patril k prvým profesorom slovenského gymnázia v Revúcej, odkiaľ odišiel na slovenské gymnázium v Martine. Po násilnom zatvorení týchto prvých slovenských vzdelávacích ústavov (tretím bolo gymnázium v Kláštore pod Znievom) v roku 1875 začal pôsobiť ako kaplán v Sučanoch, odkiaľ prišiel v roku 1876 na chudobnú faru vo Veľkom Lome. Napriek príkoriam, ktoré prežil, usiloval sa na svojom novom pôsobisku vo Veľkom Lome i v Suchom Brezove zveľadiť cirkevný majetok (prestavba chrámu v Brezove, opravy kostola vo Veľkom Lome r. 1876, 1889 a 1903), všestranne sa staral o svojich cirkevníkov aj po mravnej a výchovnej stránke. Vo Veľkom Lome pokračoval v začatej publicistickej a pedagogickej činnosti. V Cirkevných listoch a d. časopisoch uverejňoval básne, recenzie a iné príspevky, z viacerých vyberáme niektoré z regiónu: nekrológ Nad rakvou Andreja, Bodického (1888), posviacka obnoveného chrámu a školy v Suchom Brezove (1898) a iné (modlitby, kázne, dopisy). Na budove fary vo Veľkom Lome má tento význačne národný dejateľ od r. 1969 pamätnú tabulu. 


 


Úvodná stránka