Prechod na navigáciu Hlavné menu

Pokrok vo vybavenosti obce

Notariát,  obecný vodovod, elektrický prúd

Obec Suché Brezovo patrila do roku 1912 do služnovského okresu, ktorý mal sídlo v Haliči, krátko v Lučenci. Po zriadení služnovského okresu v Modrom Kameni r. 1912 a po vzniku väčších uzemných celkov od l. januára 1923 k obvodu Okresného úradu v Modrom Kameni až do zrušenia modrokamenského okresu v roku 1960. Od roku 1928 bola podľa administratívnej príslušnosti príslušná k Okresnému sudu v Modrom Kameni. Dovtedy k sudom v Balašských Ďarmotách a v Lučenci. Podobne aj k daňovým a ostatným úradom.

V rokoch 1960-1968 bolo Suché Brezovo začlenené do okresu Lučenec, podľa administratívnej aj v oblasti súdnej príslušnosti. Po vzniku okresu Veľký Krtíš v roku 1968 do jeho územia, kde aj prirodzene inklinuje.

V obvodnej a miestnej správe prichádzalo tiež k častým zmenám. V rokoch 1870-1895 patrilo Suché Brezovo a susedný Veľký Lom do obvodu notárskeho úradu, ktorý mal sídlo v Dolných Strhároch. Od roku 1895 až do zániku notárskych úradov koncom II. svetovej vojny pod notariát v Sennom. Jeho prvým notárom bol Ľudovít Hanko do roku 1918, po• ňom Koloman Lender a krátko Fábry z Turieho Pola. Od roku 1927 Karol Škrovánok, ktorý veľmi pomáhal pri zlepšení podmienok v živote obyvateľov obce, najmä v tom čase výnimočnej stavbe obecného vodovodu. Už od začiatku svojho pôsobenia na notárskom úrade vybavoval projekty stavby, pre myšlienku ktorej získal miestnych roľníkov notár L. Hanko. V obci Suché Brezovo totiž veľké problémy v každodennom živote spôsoboval nedostatok pitnej vody. Spoločné studne, ktorých bolo v dedine len pár nestačili potrebám. Vody bolo málo, zvlášť v lete. Každý väčší gazda mal aj tri studne (s povrchovou vodou), ale bývali plné len keď pršalo, na jar a v jeseni. Vodu pre domácnosti a dobytok nosili z válova na hranici chotára Suchého Brezova a Veľkého Lomu. Väčší gazdovia záprahmi, chudoba v rukách alebo na chrbtoch. Vodovod chceli stavať v Brezove už pred vojnou, za notára Hanka, ľudia sa však báli výdavkov. Až v roku 1927 sa odhodlali a rozhodli i za cenu zadlženia stavbu uskutočniť. Aj potom však bolo dosť váhajúcich a sporov, ktoré musel notár a obecný richtár (starosta) Ján Novák riešiť, dokonca sa jeden dlžník dostal aj na súd a príspevky vymáhali exekučne. So stavbou začali 10. októbra 1931. Dokončená bola v apríli 1932 nákladom 367,Q70 Kč z ktorého 65  bola štátna subvencia. Zvyšok si požičali urbárnici, ktorí pôžičku mali splácať 40 rokov. Bola to jedna z prvých stavieb tohto druhu na okolí (ani Modrý Kameň, vtedajšie okresné sídlo niečo také nemal, ak nerátame zámocký vodovod). Na dodávateľa prác urobili konkurz a v ňom vybrali firmu G. Rumpel, úč. spol. zo Žiliny, ktorá najlepšie spísala požiadavky Brezovčanov.

Elektrický prúd do obce zaviedli až v r. 1958-1959, po kolektivizácii.

Doprava a komunikácie

Veľkým problémom pre obyvateľov Suchého Brezova boli zlé komunikácie. Do obce sa v zimných mesiacoch nedalo dostať. Cesty boli neschodné a strmé stúpanie nútilo zapriahať viac párov (2 až 3) ťažných zvierat. Veľká povodeň v roku 1924 zničila v obci všetky cesty a tzv. čapáše, ktoré postupne obnovovali v nasledujúcich rokoch, podľa stavu obecnej pokladne a finančných možností obyvateľov. Práce rozdelili medzi  občanov podľa osobitne zvoleného kľúča. Polovicu museli odrobiť všetci rovnakým dielom a druhú časť podľa veľkosti majetku. V roku 1925 dokončili cestu na Dolný závoz, v 1927 na Horný závoz, v 1932 od obecnej vyhne do poli. V roku 1937 chceli začať stavať novú cestu na Golianov laz a do Koprovnice, ktorá mala zlepšiť cestovanie do Modrého Kameňa. Zámer sa realizoval až po druhej svetovej vojne, keď v r. 1946-1949 postavili 4 km úsek a obec konečne mala lepšie spojenie s okolitým svetom. Asfaltová cesta bola do Suchého Brezova vybudovaná až v roku 1969. Do obce z týchto príčin dlho nechodil ani autobus. Ľudia museli pešo, s ťažkým nákladom ta i späť, keď išli na trhy do Lučenca, schádzať do tisovníckej doliny, ktorou premáva l od r. 1928 súkromný autobus. Pravidelné autobusové spojenie cez dedinu začalo až v roku 1956. Bicykel bol v roku 1936 pýchou len niekoľkých mužov.Pred rokom 1945 nebol v obci ani jeden automobil. Prvé nákladné auto mal po vojne Juraj Kanát. V roku 1975 už 30 občanov vlastnilo osobné autá rôznych značiek.
Suché Brezovo


 


Úvodná stránka