Prechod na navigáciu Hlavné menu

Spoločenský a kultúrny život

Rozhlas a hudba v obci

Spoločnosti urbárnikov okrem pozemkov patrila aj miestna krčma, do ktorej v roku 1940 kúpili rádio. To už bolo v období svetovej vojny, rozhlasové vysielanie chodili občania o to viacej počúvať. Druhý prijímač mal v tom čase v dedine iba učiteľ J. Lešták od roku 1943. Rozhlas nebol neznámym technickým zariadením v Suchom Brezove. Prvé rádio vôbec, tzv. krištálku si kúpil učiteľ Pavel Králik u1 v roku 1928, väčší prijímač (štvorlampové rádio) v roku 1930. Chodili k nemu hlavne mladí, počúvať hudbu a starší občania zase správy. Obec žila osobitným spoločenským a kultúrnym životom. Predovšetkým učitelia miestnej školy vedeli pre rôzne formy spoločenského pôsobenia získať najmä mládež. Už spomínaný učiteľ Pavel Králik, ktorý mal rád hudbu, založil školskú kapelu. 

Na učiteľa Pavla Králika iste majú dobré spomienky všetci jeho bývali žiaci. Nevyučoval deti len z povinnosti. Dal im viac a odovzdal všetko, čo sám vedel. Deti roľníckych rodičov, ktoré poznali tvrdú prácu na poli a pri statku, naučil čítať, rátať, aj písať. Naviac ich naučil ovládnuť jemné struny a sláčiky huslí, hrával s nimi bábkové divadlo, pre ktoré vlastnoručne vyhotovovali bábky.

Divadlo, knižnica a gramotnosť

Založil divadelný ochotnícky súbor, venoval sa mládeži, ale aj ostatným občanom. Pokračoval tak v diele svojho otca a zároveň predchodcu, učiteľa Jána Králika, ktorý prvé divadelné predstavenie nacvičil s miestnou mládežou už v roku 1921. Odvtedy sa v Suchom Brezove každý rok hralo aspoň jedno divadlo a to aj napriek tomu, že v obci nebol vhodný priestor.

Kultúrny dom postavili v Suchom Brezovec až v roku 1950. Od roku 1925 bola v obci zriadená aj obecná knižnica, ktorú spravoval učiteľ. V rokoch 1923-1925 viedli spomínaní dvaja muži ľudový náukobeh, ktorý navštevovali starší občania aby sa zdokonalili v jazykovom prejave, písaní i počtoch. V roku 1933 mohol Pavel Králik ako kronikár obce zaznačiť do pamätnej knihy, že v Suchom Brezove niet analfabetov, okrem 5 Cigáňov všetci vedia čítať a aspoň sa podpísať.

Šport

Zo Športu sa v Suchom Brezove najviac hrával futbal, menej volejbal. Mladi muži vybudovali" na tieto účely ihriská. Pre ženy v roku 1934 urobili prvý krát kuchársky kurz, ktorý zopakovali vo februári 1940. UčiteIkou 14 mladých žien bola Alžbeta Cikorová.

Evanjelická škola

Podobnú činnosť vyvíjali v obci aj ostatní učitelia, ktorých mená sme mohli zistiť od polovice 19. storočia, kedy už v obci bola evanjelická ľudová škola. Školskú budovu stavali v Suchom Brezove asi v roku 1874, opravovaná bola roku 1880. Prvým známym učiteľom bol Ján Fábry, po ňom prišiel z Dolných Strhár okolo roku 1869 Ján Holnár, ktorý v Brezove učil 15 rokov. Narodil sa v Bystričke 6.3.1839 v učiteľskej rodine. Patril k podporovateľom slovenského národného života, jeho mladší brat, o ktorého sa staral po osirení, začal študovať na slovenskom gymnáziu v Revúcej. Po vydaní aponnyho zákonov r. 1907 Jána Molnára, v tom čase učiteľa v Sennom, penzionovali. Zomrel v Sennom 15.4.1934. Po roku 1885 v Suchom Brezove učili Karol Holitoris, Pavel, Lacko, Ján Laciak, Daniel Bodický. Posledný pochádzal z rodiny Bodickovcov, v ktorej je rad literárne činných a významných osobnosti národnoobrodeneckého obdobia. Pre národné cítenie bol vylúčený zo štúdií a dokončil ich r. 1891. Je autorom slovenskej gramatiky a mnohých článkov z oblasti pedagogiky a vzdelávania. V r. 1919-1929 pôsobil ako školský inšpektor v Lučenci a dohliadal aj na školy v našom okrese. Zomrel, 6.10.1932 v Podebradoch, pochovaný je v Lučenci. 


Predchodcom už spomínaného učiteľa Jána Králika, ktorý pôsobil v Suchom Brezove v rokoch 1919-1~.24 bol Andrej Julius Rudolf Cavar (okrem pozoruhodného mena, viac o ňom nevieme). Namiesto vážne chorého Jána Králika, na žiadosť občanov Suchého Brezova bol z vojenskej služby prepustený a učiteľskú stanicu v Suchom Brezove zaujal jeho syn Pavel Králik. Narodil sa 27.6.1901 v Chrťanoch, kde začal chodiť do školy. Neskôr otec učil a on navštevoval školy v Závade, Priboji a vo Veľkom Lome, gymnázium a učiteľský ústav v Lučenci. V Suchom Brezove učil v rokoch 1924-1935. V roku 1931 ho krátko zastupovali Ján Bibza a Pavol Hlavnička. Po jeho odchode do Pliešoviec nemala škola stáleho učiteľa až do príchodu Jána Leštáka v septembri 1937. Ján Lešták patri tiež k učiteľom, na ktorého obyvatelia Suchého Brezova spomínajú radi. Pochádzal z Badína a hneď po skončení učiteľského ústavu začal učiť v Suchom Brezove. V roku jeho nastúpenia dostávali v obci novú školskú budovu, na stavbu ktorej menšou čiastkou prispel aj štát. Kolaudácia stavby bola v novembri 1937 a obyvatelia s kvalitou prác neboli veľmi spokojní. Staviteľ Rezler z Prahy nezanechal po sebe dobrú vizitku. Učiteľ a obecní predstavitelia mali ďalšie zbytočné starosti, občania výdavky. Ján Lešták, vďaka ktorému sa zachovalo niekoľko zaujímavých dobových fotografii, bol aj kronikárom obce, učil v Suchom Brezove do roku 1945. Keď musel narukovať k vojsku r. 1940 zastupovali ho Juraj Kochan a Ján Hičovský. 

Od roku 1945 v Brezove učili Viera Pivarčeková (dcéra evanjelického farára z Veľkého Lome) a Paula Horváthová. Krátko, od 1.1.1947 po skončení štúdií Pavel Petrus, rodák z Horných Strhár (neskôr vysokoškolský pedagóg, publicista), v r. 1949 Ján Nemec, učiteľ zo Senného a niekoľkí ďaľší krátke obdobie pôsobiaci učitelia (Hatilda Halisová, Vlado Schedo, Karol Zemko). V roku 1949 do obce prišiel starší pedagóg Gustáv Ružek, ktorý v Suchom Brezove pôsobil až do roku 1959. Po ňom v obci nebolo až do zániku školy stálejšieho učiteľa. Okresný národný výbor pedagógov často prekladal, čo nemohlo mať dobrý vplyv na výsledky výchovnej odbornej práce, ale ani na rozvoj miestnej kultúry, veď učitelia boli organizátormi spoločenského života.

Dobrovoľný hasičský zbor

Z viacerých kultúrnych a spoločenskýn organizácié k najstarším a najdlhšie aktívnym patril Dobrovoľný hasičský zbor.V Suchom Brezove ho založili z podnetu obvodného notára v roku 192'7. Prvým veliteľom spolku bol Pavel Horváth, po ňom Ján ha a neskôr Ján Haška, Pavel Valent. K dlhoročným členom zboru patrili Ján cinkota - Drahovský, Ján Šustek, Pavel Ragač - Straka, Ján Kutej, Ondrej Kršna, Pavel Brčiak, Pavel Mrva, Pavel Ragač - Tesák, Ján Cinkota - Kutejský. V čase vzniku mal DHZ 20 dobrovoľných členov a veľmi skromné vybavenie. V obci bola z povinného hasičského náradia len jedna stará dvojkolesová striekačka, 4 kusy starých hadie, 9 plátenných vedier, 1 hákový rebrík, 4 žrďové háky,  lampáš a drobné náradie.
Spolok pôsobil aj vo svetovej oblasti, organizoval zábavy, nacvičoval divadelné hry spolu s mládežou. Obec sa zrejme spoliehala na hasičov, pretože v roku 1936 obecné predstavenstvo zrušilo domovú povinnosť nočnej stráže a po obci chodil už len obecný sluha tzv. bachter (vartáš). Dovtedy mali každú noc do polnoci povinnosť občania, ktorí sa striedali po dvojiciach. Od polnoci do rána slúžil bachter. 
 


 


Úvodná stránka