Prechod na navigáciu Hlavné menu

Urbanizácia

Suché Brezovo

Veľké zmeny od začiatku tohto storočia možno sledovať na obytných budovách. V obci sa pôvodne ako stavebný materiál používalo prevažne drevo. Zrubové stavby obytných i hospodárskych budov boli omazané blatom zmiešaným s plevami a obielené. Pokrývané boli slamou. Domy nemali murované komíny, dym z kozuba (ohniska) v izbe, alebo najčastejšie v predizbe, kde sa aj varilo, unikal otvorom na povalu, odtiaľ štrbinami von. Na domoch boli veľmi malé okná, ako dlaň zakryté sklom rozmermi asi 20x20 cm. Ešte v roku 1937 boli v obci dva posledné takéto domy aj obývané. 

V roku 1852 dedina vyhorela, zostali len 3 staviská. Po požiari tí, ktorí mohli, už začali stavať domy z kameňa, ale ešte stále prevládali slamené strechy. Až začiatkom 20. storočia si už viacerí mohli dovoliť dať pokryť obytné stavby tzv. črepom (škridlou). K roľníckym dvorom patrili hospodárske stavby – maštale, chlievy pre dobytok a ostatné zvieratá. Najdôležitejšími stavbami roľníckych dvorov boli stodoly - pajty na uskladnenie náradia, vozov, sena a slamy, kde sa po zbere úrody obilie mlátilo ručne, cepmi. Tieto sa stavali poväčšine z dreva, alebo neskôr z kameňa. Pokrývali ich slamou, pozdejšie sa aj na strechy hospodárskych budov začala používať škridla. Zástavba v obci bola situovaná okolo ciest na Strháre,do Veľkého Lomu tak ako to dovoľoval zvlnený terén. Na začiatku 20. storočia bolo v obci 67 domov v štyroch uliciach. Domy boli stavané husto vedľa seba, v niektorých dvoroch bývali aj 2 až 4 rodiny. 

Všeobecným znakom pre poľnohospodárske oblasti, akými boli obce Novohradu, je pomalé prenikanie techniky a pokrokových pracovných postupov. Prvú mláťačku na obilie si miestni roľníci v Suchom Brezove zaobstarali až okolo roku 1930, kedy založili spoločnosť na mlátenie. Ďalšiu mláťačku si kúpil samostatne jeden z bohatších gazdov v roku 1936. V tom istom roku  sa utvorila nová spoločnosť, ktorá si zadovážila aj novú mláťaciu súpravu, pretože stará mláťačka nestačila spracovať úrodu ďateliny. Pravdepodobne z konkurenčných dôvodov dochádzalo k nezhodám medzi členmi spoločnosti. Dokonca v roku 1937 niekto úmyselne spôsobil požiar starej mláťačky, do ktorej vložili horiacu naolejovanú handru. Aby sa občania navzájom neupodozrievali, rozhodli sa zistiť vinníka tak, ž e v kostole každý, kto sa necíti vinný dobrovoľne to odprisahá. Prísaha bola, vinník sa nenašiel. 
V obci bolo založené aj "Združenie záujemcov pre kultiváciu pozemkov" (predsedom bol Ján Haško), ktoré pridelené štátne príspevky využívalo na čistenie pozemkov. Hospodárske záujmy sledovali aj ostatné združenia - urbarialistov, potravné a úverové družstvo, spolu s obecnými orgánmi sa starali o zveľaďovanie majetku a prosperitu obyvateľov obce. K zariadeniam obecného významu patril liehovar, vyhňa a mlyn. 
 


 


Úvodná stránka